Technická univerzita v Košiciach ( ďalej len „TUKE“) ako verejná vysoká škola je zapísaná v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR (ďalej len „MS SR“) ako znalecký ústav v odbore stavebníctvo. Tu je jeden odstrašujúci príklad ako by fungovanie vysokej školy ako znaleckého ústavu nemalo vyzerať.
Ale poďme po poriadku.
Dvaja mladí ľudia ešte pred uzavretím manželstva si kupovali byt. Jej rodičia uhradili 3/4 kúpnej ceny, jeho 1/4 kúpnej ceny. Na veľké prosíkanie sa budúci manžel stal vlastníkom 1/2 bytu ( inak by sa vraj hanbil pred susedmi a bol by z toho nešťastný). Rodičia budúcej manželky uhradili takmer celú kompletnú rekonštrukciu 35 ročného bytu v pôvodnom stave. Pre správanie manžela nezlučiteľné s manželstvom, ktoré vyvrcholilo manželskou neverou, sa manželstvo po niekoľkých rokoch rozpadlo,
Na rád preto okrem rozvodu prišlo aj zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k bytu. Manželka navrhla ,že sa stane výlučnou vlastníčkou bytu a ustupujúcemu spoluvlastníkovi – manželovi uhradí jeho podiel . Dala preto vypracovať znalecký posudok o cene ( presnejšie všeobecnej hodnote – VŠH ) bytu znalcom Ing. J.B. Voči tomuto objektívnemu znaleckému posudku manžel nemal žiadne vecné námietky, len „chcem viac peňazí“. Jeho vypočítavosť pri kúpe bytu tak prerástla do nenásytnosti. Nestačilo mu, že rekonštrukciou bol zhodnotený jeho štvrtinový podiel, za ktorý zaplatili jeho rodičia, že ďalší štvrtinový podiel si fakticky vyžobral. Dal si preto vypracovať nepravdivý znalecký posudok.
Znalecký posudok podala znalkyňa Ing. …… Tá pri určení VŠH bytu použila nepravdivý údaj o konštrukčnej sústave bytového domu. Namiesto správneho indexu 1,037 ( stavba montovaná z dielcov betónových, t. j. z panelov ) použila index 1,241 ( stavba montovaná z priestorových buniek). Vraj sa pomýlila. Je tu aj alternatíva, že má problém rozoznať priestorový geometrický tvar – kocku od plošného geometrického tvaru – obdľžníka. Zrejme nebola prítomná na vyučovaní v základnej škole, keď preberali toto učivo. Tým protiprávne zvýšila východiskovú hodnotu pre výpočet VŠH bytu o 19%. Jej posudok obsahoval aj ďalšie nezmysly ( použila zadávateľom znaleckého posudku – manželom poskytnutý klamlivý údaj o tom, že byt bol rekonštruovaný pred rokom a nie pred 7 rokmi, použila koeficient polohovej diferenciácie vstupujúci do výpočtu VŠH prislúchajúci bytu v centre Bratislavy a nie ohodnocovanému bytu na sídlisku v Košiciach, atď ). Na tieto vznesené námietky , ktoré mali viesť k odstráneniu týchto nezmyslov vo forme dodatku k znaleckému posudku, reagovala iba ďalšími klamstvami. Tvrdila, že bytový dom , v ktorom sa nachádza oceňovaný byt, bol postavený v konštrukčnej systéme BA – NKS ( v tejto sústave sa používajú priestorové bunky). V Košiciach v tejto konštrukčnej sústave nebol postavený ani jeden bytový dom. Naviac naivne tvrdila, že aj keby to nebola pravda ( čo aj nebola a znalkyňa si toho bola dobre vedomá) nadhodnotila by iné koeficienty, aby dosiahla vopred stanovenú VŠH bytu.
Heroický výkon znalkyne pri podaní nepravdivého znaleckého posudku ohodnotilo MS SR v správnom konaní na základe podnetu slušnou peňažnou sankciou po tom, čo bola uznaná vinnou zo spáchania správneho deliktu podľa zákona o znalcoch tlmočníkoch a prekladateľoch – ďalej len „zákon o znalcoch“ (rozhodnutie č. 18082/2020/133 z 27.10.2020 uverejnené na webovom sídle MS SR). V správnom konaní priam zábavne pôsobilo opätovné naivné tvrdenie znalkyne , že „hodnota priemerného koeficientu polohovej diferenciácie musí byť prispôsobená vopred určenej VŠH bytu“. Tým sa prakticky priznala, že úmyselne nadhodnotila VŠH bytu, a to už bolo na trestné stíhanie. MS SR k jej tvorivému spôsobu výpočtu VŠH bytu uviedlo : „nie je prípustné, aby mal znalec dopredu určenú VŠH, ktorej následne prispôsobí jednotlivé hodnoty potrebné pre výpočet. Priemerný koeficient polohovej diferenciácie nemôže plniť funkciu tzv. bulharskej konštanty“. Opravný prostriedok ( rozklad(ä) znalkyňa proti rozhodnutiu o uložení sankcie nepodala.
A teraz nastala hviezdna chvíľa pre TUKE ako znalecký ústav.
Manžel – podielový spoluvlastník bytu vedomý si účelovosti ním zadováženého posudku požiadal TUKE ako znalecký ústav o vykonanie znaleckého úkonu – odborného vyjadrenia ( hoci TUKE v znaleckom úkone asi 10x uvádza, že ide o znalecký posudok). Na odborné vyjadrenie kladie zákon o znalcoch rovnaké požiadavky ako na znalecký posudok. Podľa zadanej úlohy sa TUKE mala zaoberať rozdielmi v znaleckých posudkoch predložených manželkou a manželom. Zdravý rozum hovorí, že výsledkom znaleckého úkonu TUKE mal byť záver o správnosti jedného alebo druhého znaleckého posudku, resp. ak by hodnotil obidva posudky ako nesprávne, určenie správnej VŠH bytu. Lenže k takému postupu sa TUKE neodhodlala. Asi to bolo nad jej sily. Aj tvorivý prístup TUKE pri vykonaní znaleckého úkonu MS SR ohodnotilo uložením peňažnej sankcie po tom, čo ju uznalo vínnou zo spáchania správneho deliktu ( rozhodnutie č. 16156/2021/153 zo dňa 3007.2021, ale na webovom sídle MS SR uverejnené pod č. 18337/2020/153) – proti rozhodnutiu TUKE rozklad nepodala.
Na okraj je potrebné tiež poznamenať, že MS SR ako orgán vykonávajúci dohľad nad znaleckou činnosťou bol značne tolerantný pri určení výšky sankcie. Bez povšimnutia ponechal skutočnosť, že TUKE mala na podanie znaleckého úkonu aplikovať ( je záhadou ako) zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie – tzv. EIA ( posudzovať možno vplyv stavby, nie bytu, a aj to pred realizáciou stavby, zákon o verejnom zdravotníctve, zákona o ochrane verejného zdravia ( znalecky sa určovala VŠH bytu a nie zdravotníckeho zariadenia) a ďalšie s vecou absolútne nesúvisiace predpisy. Držala sa zrejme zásady „čim viac právnzch predpisov tak nasekám, tým to bude vyzerať odbornejšie“
TUKE v znaleckom úkone dospela k dvom priam vedeckým záverom:
- Konštatovala rozdielne výšky VŠH bytu v obidvoch posudkoch a aj ich vyčíslila. K tomuto MS SR uviedlo : „Na vykonanie takéhoto posúdenia vôbec nie je potrebná znalecká činnosť, keďže závery znaleckých posudkoch si dokáže prečítať každý gramotný človek ovládajúci slovenský jazyk“ – strana 10 rozhodnutia.
- Správnu VŠH bytu TUKE stanovila tak, že sčítala VŠH bytu určené v obidvoch znaleckých posudkoch a delila ich číslom 2. K tomuto MS SR uviedlo : „vypočítať priemer dvoch VŠH dokáže v podstate každý“ – strana 16 a inde v rozhodnuti. S týmto konštatovaním možno len súhlasiť, sčítavanie a delenie je v učebných osnovách prvého stupňa základnej školy. TUKE namiesto určenia správnej VŠH bytu uzavrelo svoje dielo konštatovaním, že možno „uvažovať so strednou hodnotou“, t. j. s aritmetickým priemerom ako správnou VŠH bytu.. Predmetom jej znaleckého úkonu nemalo byť „uvažovanie“ ,ale posúdenie správnosti jej predložených znaleckých posudkov a logicky určenie správnej VŠH bytu podľa vyhlášky MS SR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
Logicky sa vynorila otázka, prečo TUKE takto postupovala. Prvú alternatívu – znalosti troch zamestnancov ( z nich jeden je VŠ profesor) , ktorí ako znalci podávali za TUKE znalecký úkon ( ich mená sú uvedené na webovom sídle MS SR) sa končia pri tomto počtárskom úkone, som samozrejme okamžite zavrhol. Nemám dôvod znevažovať odbornosť a ani prácu VŠ pedagógov, ktorí vychovali stovky, možno tisíce inžinierov. Natíska sa tu len druhé vysvetlenie – nejde o účelové zneužitie TUKE ako znaleckého ústavu? Objektívnou skutočnosťou je aj to, že v čase podania znaleckého bol zamestnancom TUKE ako VŠ profesor otec partnerky zadávateľa znaleckého úkonu.
Vzhľadom na uvedené ťažko hodnotiť tento znalecký úkon inak ako zdrap papiera, paškvil, ktorého hodnota je nižšia ako cena papiera, na ktorom bol vyhotovený.
Na rektora TUKE som sa písomne obrátil so žiadosťou o stanovisko v tejto veci ako aj k otázke uplatnenia náhrady škody voči zamestnancom, ktorí zavinili uloženie peňažnej sankcie. Uviedol som pritom celú chronológiu tejto kauzy. Hoci mu nesvedčila žiadna právna povinnosť reagovať na môj dopyt, očakával som reakciu . Tá neprišla – rektor TUKE radšej zvolil taktiku mŕtveho chrobáka.
Na žiadosť podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám však už TUKE musela reagovať. Podľa § 13a zákona o výkone prác vo verejnom záujme, ktorý sa vzťahuje na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov VŠ, zamestnávateľ, t. j. aj TUKE je povinný požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Podľa § 16 ods.11 interného predpisu TUKE – Pracovného poriadku schváleného akademickým senátom TUKE vznik škody spôsobenej zamestnávateľovi oznamuje vedúci zamestnanec, ktorý sa o škode dozvedel, bez zbytočného odkladu škodovej komisii na TUKE formou tzv .protokolu o škode, pričom škodová komisia po zistení príčin vzniku škody a rozsahu škody predkladá rektorovi TUKE návrh na náhradu škody. Na opakované žiadosti TUKE oznámila, že protokol o škode nebol vyhotovený , preto nebol predložený škodovej komisii, škodová komisia sa vecou nezaoberala ani nepredložila rektorovi návrh na náhradu škody a rektor TUKE vo veci nekonal.
TUKE v tejto kauze teda porušovala zákon o znalcoch, zákon o výkone prác vo verejnom záujme. Rektorovi TUKE ako štatutárnemu orgánu neprekáža ani porušovanie Pracovného poriadku schváleného akademickým senátom TUKE, hoci si je vedomý toho kto škodu TUKE spôsobil a teda za ňu aj zodpovedá.
Nepochybujem o tom, že rektorovi TUKE záleží na dobrom mene univerzity, ktorá sa prezentuje na svojom webovom sídle ako, “ v mnohých odboroch jediné centrum vedy, výskumu a vzdelávania nielen na Slovensku, ale aj v stredoeurópskom priestore“. Preto je pre mňa zarážajúca jeho nečinnosť v tejto kauze. Kde je záruka, že TUKE ako znalecký ústav nebude ďalej produkovať takéto účelové „znalecké úkony“?
Celá debata | RSS tejto debaty